de

del

Conapo: ti’al 2034e’ maas ya’ab ch’ija’an máak kun yantal México a ke paalal

Habrá más adultos mayores que niños en México en 2034: Conapo
Foto: Fernando Eloy

U noj lu’umil Méxicoe’ séeba’an u bin u ch’íijil, ts’o’oke’ táan xan u bin u p’íittal jaytúul paalal ku yantal, tumen 1.6 paalal ku síijil ti’ ko’olel. Le je’elo’ kaabal yaan ti’ le beyka’aj k’a’abéet ti’al u ka’ yantal u pakab kaaj (juntúul ko’olele’ ka’atúul u paalal).

Beey túuno’, táan u yila’ale’ ti’al u ja’abil 2034 maas ya’abach ch’ija’an máak ku yantal a ke paalal (16.8 tu táan 16.2 por ciento),
beey chíikbesa’ab tumen Consejo Nacional de Población (Conapo).

Ti’ le je’elo’ ku núupul xan k’olelo’ob -u ya’abile’ xlo’obayano’ob- mina’an u paalal, yéetel ma’ xan u k’áat ka yanaki’. Ichil u ja’abil 2018 yéetel 2023, óoli’ ka’atéenchaj le porcentaje je’elo’ ichil ko’olel yaan u ja’abil ichil 20 tak 24, tumen 23.7 yanik ka’ach u porcentajeil, ba’ale’ jk’uch 43.2. U promedioil tu noj lu’umil Méxicoe’, ti’ yaan ka’ach 31.3 por ciento ba’ale’ jk’uch tak 50.1, yéetel ichil xlo’obayano’ob ichil 15 tak 19 u ja’abile’, ka’anchaj ti’ 25.2 tak 44.4.

Raffaela Schiavon, juntúul xginecóloga yéetel especialista yóok’olal salud sexual beyxan reproductiva, tu ya’alaj u p’íitchajal u tasail fecundidad tu lu’umil Méxicoe’ séeba’an úuchik u yúuchul tu jo’oloj máanak u pak’be’en k’oja’anil Covid-19.



Tu ya’alaje’ unaj xan u yila’al ba’ax kun beetbil tumen u múuch’il máako’ob yéetel conservador jala’acho’ob ku táakmuk’tiko’ob políticas “pronatalistas”, ti’al u maas ya’abtal u paalal ko’olel, ti’al xan u p’áatalo’ob tu najo’ob, ti’al ma’ u jóok’olo’ob meyaj, yéetel ti’al xan u p’áatal u kaláanto’ob u baatsilo’ob, ba’ale’ le je’elo’ je’el xan u p’íitkunsik áantaj ku ts’a’abal ti’al u yúuchul kalanil, ichil uláak’ ba’alo’ob.

Ichil tsikbal beeta’ab yéetele’, tu ya’alaj kex tumen tu lu’umil Europae’ láayli’ táan u ch’íijil u kaajile’, xáanchaj jump’éel siglo ti’al u yúuchul, ts’o’oke’ migracióne’ ku yáantaj ti’al u yantal uláak’ familias, yéetel beyo’, u yantal paalal.

Conapoe’ tu ya’alaj u jets’ik juntúul ko’olel wa yaan u yantal u paalale’ yaan ba’al u yil yéetel “bix yanik náajal, beyxan beyka’aj meyaj yaan, u talamil u núupul meyaj yéetel u kaláanta’al paalal, u p’áatal ma’ tu yutstal u manik máak u yotoch, ichil uláak’ ba’alo’ob”.

Xak'alutskíinsa'an tumen: Sasil Sánchez Chan